Objavte s nami Nemecko

Oktoberfest 2019Legoland+Europapark 2019Therme Erding+Herbfest 2019Legoland pre celú rodinuMaldivy -dovolenka snov

Veľká Noc – symboly, tradície a zaujímavosti nielen u nás, ale aj vo svete. Znovuzrodenie a Nový rok.

Veľká Noc – symboly, tradície a zaujímavosti nielen u nás, ale aj vo svete. Znovuzrodenie a Nový rok.

KRESŤANSKÉ TRADÍCIE A VEĽKÁ NOC NA SLOVENSKU

Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom. Kresťania si pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst. Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou, kedy končí obdobie Fašiangov -obdobie hodovania a zábav . Počas pôstneho obdobia sa kresťania zdržiavajú zábavy, hodovania, duchovne sa  očisťujú a zamýšľajú nad sebou a svojím životom, chodia do kostolov na sväté spovede.

Zelený štvrtok – spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej a sviatosti kresťanskej. Pri svätých omšiach sa posväcujú tri druhy oleja: krizma, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily a používa sa pri rôznych sviatostných obradoch (krst, birmovanie, pomazanie chorých, vysviacka kňazov). “Zaväzujú” sa zvony a na znak smútku zostávajú mĺkve.

Veľký piatok – nekonajú sa sväté omše, kresťania si pripomínajú utrpenie, umučenie a ukrižovanie Krista. Je to veľký pôstny deň. Kresťania sa zdržiavajú mäsitých pokrmov a dosýta jedia iba raz denne.

Biela sobota – obrady sa konajú po západe slnka. Podľa tradície je táto noc nocou očakávania Pána, noc bdenia. Začína sa sláviť Kristovo vzkriesenie. Na znak Kristovho zmŕtvychvstania sa zvony opäť rozozvučia.

Po veľkonočnom trojdenní nasleduje Veľkonočná nedeľa. Je oslavou Kristovho zmŕtvychvstania, víťazné zavŕšenie Kristovho vykúpenia .

ĽUDOVÉ ZVYKY A TRADÍCIE

Symbol nového života sa spájal s čistotou. Ak mali mať obradové úkony úspech, ľudia museli obnoviť a vyčistiť svoje príbytky i riad, v ktorom sa chystali pripravovať a konzumovať obradové veľkonočné jedlá.

Zelený štvrtok bol deň, keď sa vyháňal dobytok na pašu po prvý krát. Na dvere stajní sa (okrem iného) kolomažou alebo cesnakom robili kríže, aby chránili dobytok pred strigami. Zlých duchov vyháňali z dediny rapkáče a biče. Konzumovali sa zelené jedlá ako žihľava, špenát, kel, čakanka.

Na veľký piatok sa ľudia kúpali pred východom slnka v potoku, aby nemali vredy, chrasty, lišaje a aby boli po celý rok zdraví. Dievčatá verili, že po umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť  V tento deň vládla magická sila zeme. Bolo zakázané siať a orať, so zemou sa jednoducho nemohlo hýbať.

Biela sobota bola dňom prípravy obradných jedál, najmä šunky z bravčoviny (niekde jahňa alebo baránka). Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím.

V sobotu sa “pálili judáše” – spaľoval sa oheň starého roka a ľudia zakladali v domácnostiach nové ohne.

V nedeľu po omši sa dávali posvätiť jedlá, najmä obradný koláč, zvaný na východnom a strednom Slovensku ,,páska“. Pevné miesto tu mali vajíčka ako symbol zrodu nového života. Vajíčko rozdeľoval gazda medzi všetkých stolujúcich. Stolovanie pripomínalo Štedrú večeru. Zvyšky z posvätených jedál sa nesmeli vyhadzovať. Pálili sa, primiešavali dobytku do jedla, alebo sa zakopávali na poli.

Veľkonočný pondelok bol časom kupačiek  (na východnom Slovensku), resp. šibačky (na západnom Slovensku). Voda mala zabezpečiť ženám zdravie a krásu. Robila sa rôzna ľúbostná a erotická mágia, pripravovali sa špeciálne pokrmy, ktoré sa dávali jesť mladíkom, ktoré si dievčatá vyhliadli za budúcich manželov.

SYMBOLY a MÁGIA

V tradičnej kultúre je Veľká noc spájaná s príchodom jari.  Magické úkony mali zabezpečiť dobrý začiatok hospodárskeho roka, hojnosť, prosperitu a zdravie ľudí a dobytka. Množstvo z prostriedkov využívaných v pohanských obradoch prevzalo kresťanstvo a používajú sa aj v súčasnosti: svätenie vody, zelene, potravín a zapaľovanie ohňa.

Vajíčkosymbol nového života, plodnosti a zároveň prejav lásky. Zdobenými vajíčkami (kraslicami) obdarúvali dievčatá mládencov na znak toho, že ich nosia vo svojom srdci.

Voda symbol čistoty a zdravia.

Zeleň symbol životnej sily a zdravia.

Oheň symbol očisty, mal zaháňať zlé sily.

Páskaobradový koláč, symbol hojnej úrody .

Erotická mágia ak dievča nájde na jar mravenisko má ho vziať a nasypať okolo domu, aby po celý rok chodilo za ním toľko mládencov, koľko bolo v mravenisku mravcov.  Keď chceli slovenské ženy získať lásku muža, dali mu vypiť vodu, v ktorej sa umyli.

Veľkonočné ostrovy a prečo sa volajú Veľkonočné?

Ostrovy sa nachádzajú v južnej časti Tichého oceánu a oficiálne patria štátu Chile. Od pobrežia Južnej Ameriky sú vzdialené viac ako 3 000 kilometrov.

Na začiatku 18. storočia v nedeľu 5. apríla 1722 sa holandský moreplavec Jacob Roggeveen plavil v južných vodách Tichého oceánu. Bola to veľkonočná nedeľa. Práve v tento deň sa doplavil k záhadným ostrovom, ktoré symbolicky podľa dňa objavenia nazval Paasch-Eyland, čo v preklade znamená Veľkonočné ostrovy. Názov pretrval celé storočia a prekladá sa do rôznych jazykov.

Predtým ako boli ostrovy objavené, obyvatelia verili, že sú jedinými obyvateľmi Zeme.

Zaujímavé fakty o Veľkonočných ostrovoch

Medzinárodné letisko Mataveri (alebo letisko Isla de Pascua) je najodľahlejším letiskom na svete. Letisková dráha bola dokonca v 80. rokoch 20. storočia rozšírená na základe dohody s NASA. Medzinárodná vesmírna agentúra plánuje využívať letisko na ostrove v prípade potreby núdzového pristátia.

Najväčšia z 887 sôch na ostrovoch váži približne 82 ton. Zaujímavým faktom je, že obyvatelia ostrova presunuli sochy “moai” o približne 18 kilometrov bez použitia kolies alebo zvierat. A tak ich vznik a presun sú dodnes záhadou pre vedcov rovnako ako napríklad britský Stonehenge.

Okolie ostrova sa vyznačuje extrémne priezračnými vodami. Viditeľnosť pri potápaní je viac ako 60 metrov v porovnaní so štandardnými podmienkami inde vo svete (20 – 30 metrov). Ak pri potápaní zbadáte typickú sochu Moai vo vode, sklameme vás, nie je pôvodná. Je vyrobená z betónu a bola umiestnená do vody ako atrakcia pre turistov.

Songkran – vítanie Nového lunárneho roku v Thajsku  - najbláznivejší týždeňv Thajsku, nazývaný aj festival vody

Tri dni bude Thajsko vítať lunárny nový rok – Songkran. Najobľúbenejší thajský sviatok sprevádzajú decentné rituály v budhistických chrámoch, ale aj veľa uvoľnených vodných bitiek v uliciach. Centrum osláv býva obvykle sústedený v Bangkoku, ale vodnej sprche neuniknene ani v ďalších thajských mestách a dedinkách. Vodné bitky v Bangkoku môžete najmä očakávať v oblasti okolo Khao San road, a umiernenejšiu podobu ponúka Siam suaré, kde sa snúbi budhistická tradícia s modernou hudbou. Tiež tradičným príjemným miestom pre oslavy Songkranu je severothajská metropola Chiang Mai, kde festival vrcholí v nočných hodinách okolo brány Thapae. Bývalé královské mesto Ayuthaya sľubuje sprievod slonov, Samut Prakan zas monské tradície.

Je to asi najbláznivejší týždeň, aký v Thajsku môžete zažiť. V polovicí apríla, kedy teploty dosahujú rekordných výšok, si celá krajina užíva príchod nového roku – Songkran. A hlavne v Bangkoku sa môžete presvedčiť, že Thajsko si nespútanou radosťou veľmi dobre rozumie.

Vodné šialenstvo

V thajskom kalendári je Songkranu  vyhradené miesto v období, ktoré nastáva po zbere ryže. V tradičnej spoločnosti poskytoval príležitosť k upevneniu hierarchickej štruktúry celej komunity založenej na úcte mladších ku starším, detí k rodičom a žiakom k učiteľom. Ale časy sa menia i v Thajsku. Namiesto jemného umývania rúk prarodičov chladivými kvapkami, ako prejav úcty a vďaky, nastúpilo to, čo mnohí nazývajú vodným šialenstvom. V Bangkoku sa centrum všetkého diania sústreďuje okolo ulice Khao San. Toto miesto poznajú turisti z celého sveta a ešte nedávno sa mu domáce obyvateľstvo vyhýbalo, ale dnes je populárne aj medzi nimi. O Khao Sane sa už nehovorí ako o ghete cudzincov, ale domáci obchodníci tu ponúkajú občerstvenie vo všade stojacích stánkoch a nočné kluby vzali na milosť I tí, ktorí sa počítajú k zlatej mládeži. Tu sa globálny svet stretáva s tým miestnym a súčasná podoba Songkranu je výsledkom prieniku západného životného štýlu aj do týchto končín sveta.

Nezáleží na tom, v ktorej krajine ste, aké náboženstvo vyznávate, Veľká noc – je obdobím jari, kedy sa prebúdza príroda a s ňou aj všetko živé, je obdobím, kedy sa aj v nás začína prejavovať radosť, prílev novej, pozitívnej energie a prísľubov a nádeje v nový lepší rok, preto niekde nie nadarmo, je považované toto obdobie aj za obdobie Nového roku. Preto si užívajte toto nádherné obdobie roku plnými dúškami a prajeme veselé a radostné prežitie Veľkonočných sviatkov 😊

Zdroj: wikipedia.com

Najdôležitejšie novinky priamo na váš email

Získajte zaujímavé informácie vždy medzi prvými

Vaše osobné údaje (email) budeme spracovávať len za týmto účelom v súlade s platnou legislatívou a zásadami ochrany osobných údajov. Súhlas potvrdíte kliknutím na odkaz, ktorý vám pošleme na váš email. Súhlas môžete kedykoľvek odvolať písomne, emailom alebo kliknutím na odkaz z ktoréhokoľvek informačného emailu.